Bez predsudkov za relaxom – outdoor, nohy, kolesá (1. časť)

Predstavujem si tak, ako ľudia zvyknú tráviť svoj voľný čas, teda ten čas, ktorý – ak si ho vyhradia – pripadne športu. Upresním asi tým, že zabudnime na čítanie kníh, lúštenie krížoviek, pletenie, šitie, ležanie s pupkom nahor v záhrade, kŕmenie morčiat, nakupovanie v Auparku aj na chatovanie na internete. Zabudnime teraz na masážne salóny, kúpaliská, šmyky po tobogánoch, obdivovanie kostýmov televíznych hlásateliek, aj na chlipkanie kávičky na teraske sklenených vitrín. Nejde o nič viac, len o šport. O pôžitok z pohybu, čerstvého vzduchu, atraktivity okolia, pôžitok z pozorovania našich spolupáchateľov. V dnešnom prvom diele si rozpomeniem na outdoorové aktivity, mimo vody, snehu, ľadu, lopty, palice, rakety, košíka aj tága. V prvej časti bude reč o cestách a cestičkách našich nôh.

Zobrali sme si od našich dedov, nelenila ani babka

Ak bývate na dedine (chcem povedať, ak žijete s dedinou a dedinským životom), dedko vás možno naviedol na „vidiecke športy“, medzi ktoré patria zber malín a lesných jahôd (tak takýto pôžitok nazvime už reliktom), zber čučoriedok (niektorí prospechári sa dnes tvária s polmetrovými česákmi ako vidiečania, ale treba sa mi vyjadrovať kultivovane) a zber húb (stále obľúbená aktivitka, ktorá za sebou zanecháva veľa veľa tašiek a fľašiek po vycvičených zberohuboch). Ale určite treba spomenúť aj zber jeleních zhodov (čo je samozrejme v rozpore so zákonom, ale pokiaľ máte také šťastie pri tomto zbere ako ja, tak vám nik nemôže nič vyčítať). A babka nás zasa stihla zasvätiť do tajov byliniek, šípok, lekvárov, kompótov, čajov a bôľhojov. Ak vás pamäť neklame a vyrastali ste v dobe lesných bunkrov, gaštanov, autobusových zastávok, bodliakových dútničkov či riečnych plies, tak si občas aj takto zašportujete. Ak si na toto nespomínate, tak ste nanešťastie ešte príliš mladí.

Dar socializmu a verva za riedkym vzduchom

Ďalšou skupinou športov sú rôzne aktivity spojené s opotrebovávaním kolien a nôh. Turistika, ktorá je životom mnohých nadšencov, sa zrodila dávno-pradávno. Ale my si ju často vieme hodnoverne pripomenúť zo zrnitých filmov, keď sa v ére nekapitalizmu konali spoločné národné výstupy (Rysy, Kriváň) a hordy pohlavárov, súdružiek a nadšencov v červených podkolienkach, ručne šitých kožených Vibramoch a tenkých šuštiačkach či pletených svetroch zdolávali krásy Slovenska. To boli časy, poviete si (teda ja nie, ja som vtedy ešte soplil do plátenej plienky). Veru, vtedy tak málo stačilo človeku k radosti. Dnes už výstroj turistov nasvedčuje skôr karnevalu farieb, materiálov, doplnkov a membrán. Klasickú turistiku už pomaly nepoznáme, ale do hláv nám prichodia oslovenia ako treking, hiking, nordic walking, náročnejší prv horolezci sú zasa climberi, alpinisti, preliezame ferraty. Krásny, avšak trošku nepochopený šport je tá naša milovaná turistika.

Frajeri na kotúčoch

Ak ste ich ešte nepostrehli, tak otvorte oči. Sú všade. Nie je pre nich problém zdolať vymyté cesty, rozbahnené mokrade, horské svahy či poľné cestičky. Na cestách ich prezradia farebné okuliare, na kúpalisku biele kožené kraťasy. Áno, naši cyklisti, ktorí reprezentujú dnes jeden z   najobľúbenejších športov s prudkým dobývaním trhu. Cyklo potreby rozširujú svoje regály v outdoorových obchodoch a cyklisti sa predbiehajú v tom, kto zaujme lepším imidžom. Pestré dresy, cyklotričká, kraťasy s výstelkou citlivých partií, imidžové rukavice či vyleštené helmy, to všetko dnes patrí k dvom tichým kolesám. Staré zelené a červené železné bicykle, ktoré sa nám dnes povaľujú ešte kde tu v pivnici, vystriedali stroje. Stroje, ktoré svojim výkonom zahanbili už nejedného šoféra auta, stroje s vymakanými masívnymi kolesami (či tenučkými rýchlikmi), s kotúčmi, jemne poskakujúcich po kameňoch. Cyklistika začína byť už dnes životným štýlom a to, že viacdňové túry nahrádzajú viacdňové cyklotúry s kilami batožiny na nosiči, je obrazom modernej a liberálnej spoločnosti dneška.

Sexi leto na hrádzi, aj ak je prehnutá

Kto by nepoznal vyšportované a krásne slovenské dievčatá (aj chlapov, ale tí nie sú tak zaujímaví, pardon J), ktoré brázdia hladké úzke cestičky a súťažia s cyklistami o priestor? Správne, reč je o korčuliarkach na kolieskových korčuliach, presnejšie do dnešnej doby o in-line korčuliarkach. Tento šport je populárny síce skôr pre mestských mladých ľudí, čo ale neznamená, že kočky z dediny nie sú doň zaľúbené tiež. Hoci sa rozvíja skôr lokálne než masovo a tak troška v tieni cyklistiky, je to paráda. Voľnosť, ktorá nebráni vziať korčule kedykoľvek na plecia a ísť kam len oči povedú, pripravuje o úsmev nejedného cyklistu (predsa len, s bicyklom a nabaleným je väčšia oštara). Je to typický „jednodňový“ šport a podľa mňa si zaslúži viac poznania a reklamy, ako sa mu dostáva. A snáď by si ho mali viac všimnúť i muži.

A keď som už tu, spomeniem ešte skateboardistov, prv frajerov na uliciach, dnes kriticky ohrozený druh vzácnych U-rámp a sídlisk. Žiaľ, takto nemusela skončiť táto zaujímavá zábavka hip-hopových chlapcov, ktorú možno označiť ako predchodcu elektronického veku.

Sloboda, rýchlosť, voľnosť, drzosť?

Čierne kožené súpravy, strapce na rukávoch, čierne okuliare, šatka na hlave a brada. To sú „cestní piráti“, alebo aj motorkári, harleyáci. Sloboda a životný štýl, tak možno nazvať ich obytnú motorku, ktorá je ich životným cieľom a snom. Hoci som nemal možnosť skúsiť takúto zábavku, musí byť úžasné, len tak ísť, kde sa nám zachce (to nám cyklistom patrí tiež, ale predsa len sme troška pomalší). Je fascinujúce, ako si dokážu udržať kolektívneho ducha a veselú náladu aj v iste ťažkých časoch a osobných problémoch (veď, kto by ich nemal). Tento „šport“ si zaslúži prívlastok rodinný a priateľský. Hoci ich poznáme ako tvrdých chlapov, nezriedka pribúdajú aj nežnejšie pohlavia, ktoré dodávajú tejto záľube nádych spokojnosti, zmiernenia. Samozrejme, nie sú to len harleyáci, ale aj odvážni maníci tiahnuci na zablatených strojoch po strmých svahoch alebo preháňajúci sa na štyroch kolesách po cestách-necestách s vrčiacim motorom. Tu ale nie som už taký optimista. Nie všetko predsa patrí do prírody a nie vždy sme navzájom ohľaduplní. Ale takí už sme, raz áno, inokedy nie.

JRD po novom

Obrazy nášho poľnohospodárstva veru budem musieť ešte podrobne rozobrať niekedy nabudúce, preto dnes len vystrihnem kus poľa a na ňom stádo koní. Obraz priam charakteristický pre súčasné Slovensko, pre súčasný vývoj. Koníky, milé stvorenia, ktoré ponúkajú oddych nielen pre veľkých. Odtlačky podkovy a kôpky kvalitného hnojiva nemožno prehliadnuť na poľných cestičkách. Tento šport sa rozvíja snáď tak rýchlo ako človek sám a možno bude základom pre návrat človeka späť, k pôde, zemi, späť k sebe samému.

Artrózy a osteoporózy, reuma či zlomeniny, choroby postihujúce väčšinu ľudstva, choroby súčasnosti. Chýba nám pohyb? Chýba nám odhodlanie, chuť rozhýbať kolená, chuť spoznať nové miesta? Boli nám nohy stvorené pre sedenie na kolieskovej stoličke alebo na prekríženie pri kávičke? Poznáme odpovede na rôzne otázky, ale nevieme vyliečiť naše nohy. Nevieme zastaviť slabosť kostí ani bezmocnosť chrupaviek. Asi sme už zabudli, ako ich používať.