Komentáře k Blognet

Komentář k příspěvku Keď sa bojíme ľudí… od mach

mach — Sat, 28 Jan 2012 18:25:59 +0000

Zaujímavé nápady, len by som doplnil. Nepáči sa mi hovoriť o tom, čo nesmieme robiť – „nebrať ľudí ako nepriateľov“. Super, viem, čo nemám robiť, ale čo teda mám robiť? A zase to môže vyvolať nervozitu – podceňujem sa, a to mám predsa zakázané, čo ak mi na to prídu…
Aby sa táto kritika nevzťahovala aj na mňa : treba si stanoviť pozitívne ciele, úlohy, tie sú ľahšie uchopiteľné, predstaviteľné.

A mne sa dosť osvedčila paradoxná intencia. Áno, bude to katastrofa, odpadnem, zomriem (upraviť podľa obávanej situácie) – preháňať, nech to vyzerá úplne absurdne, potom strach mierne opadne, človek si uvedomí absurdnosť svojho strachu.

Ale píšem najmä kvôli propagácii skupiny sociálnych fobikov v Bratislave. Je nás zatiaľ 5-7, stretávame sa každý týždeň, raz za 2 týždne príde psychologička, zatiaľ sme sa hrali s nácvikom prezentácii a autogénnym tréningom (tj. relaxácia). Organizačné veci sa riešia na
http://www.socialnafobia.info/index.php?option=com_ccboard&view=postlist&forum=3&topic=12&Itemid=53#ccbp253 .

Komentář k příspěvku Na každého príde vek od Garcon

Garcon — Tue, 10 Jan 2012 17:14:40 +0000

Ono i tie slzy (ne)šťastia alebo „na to nemám“ možno relatívne zhmotňovať v realizácii snov, pre praktickú nerealizovateľnosť dľa racia, formou prispôsobovania reality so snovým vodítkom, nech možno lietať, i keď sa to zjavne nedá. Parametre, relativita riešení a istá tvrdohlavosť dokážu divy -> http://www.youtube.com/watch?v=SnGHcfqGxqw

Komentář k příspěvku Posledný deň roka, diviaky, hrad a skrýše od Maťka

Maťka — Tue, 03 Jan 2012 18:44:02 +0000

Veľmi pekné zážitkové čítanie a fotografie chválim…

Komentář k příspěvku Posledný deň roka, diviaky, hrad a skrýše od Martes

Martes — Mon, 02 Jan 2012 18:27:08 +0000

Nuž tak čo bych dodal, ani asi nič

Komentář k příspěvku Keď sa bojíme ľudí… od Garcon

Garcon — Mon, 26 Dec 2011 12:14:56 +0000

Súhlas so všetkým vyššie, možno ešte snáď dodať, že daná interakcia u mnohých ľudí stojí na tom, že sa prirodzene mračia, mimika je mohutný nástroj vytvárania pocitových vĺn, stačí mnohokrát usmiata tvár (aj keď len možno tá prvotne neúprimná – bez smejúcich sa očí, ktoré prezrádzajú úprimný úsmev), ale v mnohých prípadoch vyvolá ako kamienok hodený do jazera vlny rovnakého tvaru = úsmev na tvári človeka prvým úsmevom ovplyvneného a chémia zabezpečí ďalšie vzorce pozitívnejšej interakcie. A ešte malý dotaz, aj takáto maličkosť patrí si myslím do kategórie miniúspechov v zisťovaní info v živote, niečo ako úspešný prvý zárobok, milovanie, šoférovanie, vlastnenie niečoho strategického a pod. skutočnosti, ktoré dodávajú človeku pocit sily a istoty, že robí niečo v živote dobre, so zodpovednosťou a zvláda ju, tým sa transformuje do podvedomých vzorov dospelých ľudí, ktorí sú okolo neho od malička a vždy chcel byť sám nejakým vzorom pre niekoho.

Komentář k příspěvku Keď sa bojíme ľudí… od Maťka

Maťka — Sun, 25 Dec 2011 20:55:32 +0000

Trému pred niečim/niekym neznámym máva mnoho ľudí. Niekedy nestačia ani hlboké nádychy, je to jednoducho veľmi individuálne. Ale súhlasím s tým, že je dobre si predtým, ako sa ideme zúčastniť sociálnej interakcie (prezentovať, odpovedať, recitovať) si povedať, že o nič nejde —> pokiaľ je to formálne stretnutie. Čo sa týka neformálneho stretnutia…je to predsa len o niečo príjemnejšie, spoznávať nových ľudí nie je pre súčasného mladého človeka starosťou, alebo?

Tiež si myslím, že je to o tom, v akom prostredí človek vyrastá, aký vzťahový základ dávajú najmä rodičia a možno prví kamaráti… Preto je vhodné pristupovať k cudzím ľuďom na začiatku jemne a ústretovo..

Hlavne sa nebáť a veriť si (ako písal Martes), aj keď to niektorí len tak ľahko nedokážu, netreba pri prvom neúspechu zaspať na vavrínoch ..ale pokúšať sa sebapoznávať viac..

..veď predsa každý človek je výnimočný v niečom inom…

Komentář k příspěvku Tip na film: Útek do divočiny od Martes

Martes — Fri, 16 Dec 2011 22:28:13 +0000

Hoci šlo o útek pred svetom, zmysel filmu spočíval práve v tom, že človek pre svoj život jednoducho ľudí potrebuje, lebo samotný „hluchý“ stav v prírode nestačí….a tiež šlo o tak trošku hrdinstvo a neuvedomenie si následkov konania mládeže, že môžeme urobiť viac pre mnohých tým, že neurobíme všetko len pre seba.

Komentář k příspěvku Tip na film: Vymedzený čas (alebo ak zmiznú peniaze zo sveta) od Garcon

Garcon — Mon, 05 Dec 2011 11:11:20 +0000

Najotáznejšie vo filme je snáď len to, že naozaj nikto nestarne, ostatné veci sú v podstate reálne, ako si tu spomenul, časovač, bombička s jedom a je to, niečo ako starší film Obojok čo do systému likvidácie. A tak keď nikto nestarne a „nerozoznáš“ babku od dcéry, je to aspoň etická hrádza bezuzdného správania sa, i keď peprnejšia…

Komentář k příspěvku Tip na film: Vymedzený čas (alebo ak zmiznú peniaze zo sveta) od Martes

Martes — Mon, 05 Dec 2011 07:55:42 +0000

A ešte jedna myšlienka: predstava, že vaša babka vyzerá ako vaša dcéra či manželka, nie je veľmi chutná :/ – nie je prakticky možné poznať rozdiel medzi 110 a 25 ročnou

Komentář k příspěvku Tip na film: Vymedzený čas (alebo ak zmiznú peniaze zo sveta) od Martes

Martes — Mon, 05 Dec 2011 07:50:20 +0000

Súhlasím a doplním pár skutočností: Nilen že vystupujú vo filme len pekné ženy (teda až na 1 – 2 ), ale všetky sú oblečené tak trošku dosť sexi a naľahko – asi si takto zarábajú na živobytie, čo sa k pohnutej dobe vo filme fajn hodí. Druhá vec, nahradenie peniazov časom je zaujímavé, ale samozrejme je to len pripodobnenie, lebo človek je príliš malý na to, aby si takto riadil čas (teoreticky keby nás zakódovali, vložili do nás bombičky a končiaci časovač by ich aktuálne spustil a oni by v nás vybuchli….hmmmm, vábivá predstava budúcnosti). Skôr je to ale len analógia našej večnej honby za peniazmi, ktorá nás stojí život. Ale keby zmizli peniaze a boli nahradené len niečím ako dnes kreditky, malo by to aj svoje výhody.

Nechcime sa ale dožiť doby, na ktorú poukazuje film – pretože medzi plechovými robotmi a tamojšími ľuďmi nie sú rozdiely…..