Dva filmy s príbehom, ktorý sa oplatí prežiť

Ak ste fanúšikom typických kinofilmov, ktoré dnes letia, tak nie je vôbec ničím výnimočným, že vám môžu ľahko a bez povšimnutia prekĺznuť niektoré snímky, ktoré stojí za to vidieť (teda vlastne nám, pretože aj ja som sa k týmto filmom dostal len náhodou a takisto sa často nechávam osprostievať počítačovými efektami amerického sna). Preto by som vám dnes chcel predstaviť dva filmy s neuveriteľne pekným, aj keď predsa len možno neľahkým príbehom. A čo je na nich to najkrajšie? V týchto filmoch nenájdete žiadne strieľačky, bomby, adrenálinové viacživotné skoky zo striech, drogy, posteľné radovánky či klasický kultový romantický príbeh. Ide tam o niečo celkom iné, v týchto filmoch ide o život, o príbeh, na ktorý dnes človek už zabúda. A ak si oba pozriete, tak si možno aj vy poviete: „Toto je príbeh, ktorý napísal sám život“ (dobre, áno, Rytmus pozná) alebo „Kiežby to bol aj môj príbeh“. Filmy majú myšlienku, ktorú nosíme všetci v sebe, ale zostane navždy utajená?

Fireproof (V jednom ohni, 2008)

 Už pri úvodnom zhliadnutí filmu si možno predstavíte kanadskú produkciu, možno prvky nemeckej, avšak mýlite sa – ide o USA a už tento postreh dáva filmu zaujímavosť. Avšak typické prostredie, postavy a životný štýl v sebe Ameriku nezaprú. Ak film nepoznáte, iste vás prekvapí, že je to film z kresťanského prostredia. Nepredstavujte si ale film životopisného typu svätcov, ktorým sa zjavovali nebeskí anjeli alebo ktorým kvapkala z rúk stigmická krv. Naopak, tento kresťanský podtón ho robí výnimočným, pretože podobných filmov veľa nie je. Myslím, že ani zarytým ateistom v tomto prípade nebude prekážať, že je tu poukazované na vieru v Boha, pretože spôsob, akým je prezentovaná je nenásilný, nevstupuje do popredia a zároveň je mottom celého filmu.

Tento film zobrazuje bežný príbeh, ktorý je obrazom mnohých dnešných manželstiev, ktoré vidia v hádkach a egoizme zmysel bytia, či vlastne, nebytia. Autor trafil klinec po hlavičke. Stáva sa, že často práve deti ťažko znášajú takéto nezmyselné hlúposti, avšak práve tu žiadne nevystupujú. V tejto situácií deti nie je potrebné zobrazovať, lebo párik sa kariérne rozbieha, ustáľuje a poohliada sa o možnom spôsobe súžitia – aj keď sú to manželia. Autor naopak pekne poukazuje na skutočnosť, ako je možné dospieť k riešeniu aj v pracovnom kolektíve, ak sme schopní vybudovať tu morálku kamarátstva, bez násilných požiadaviek na kolegov, jednoducho prirodzenú spoluprácu nevychádzajúcu z honby za peniazmi, ale z radosti, že máme okolo seba tím schopných ľudí a rovnakých pôžitkárov, ako sme my. To je jeden pohľad, ktorý sa zároveň prekrýva s tým druhým – s rodinou. Tak, ako je možné hľadať podporu v práci, medzi kamarátmi, tak je nevyhnutné byť obklopený aj láskou rodiny, najmä rodičovskou láskou, obetavou, ktorá sa nebojí podstúpiť riziká pre náš prospech. Toto je príbeh otca a matky vystupujúcich vo filme a to obojstranne, zo strany muža aj ženy. Rodičia z oboch strán tu zohrávajú svoje miesto, svoju pevnú rolu, ktorá nie je daná len samotným rodičovstvom. Vchádza ako prostredie pre tvorbu deja, pre dosiahnutie očakávaného vyvrcholenia. Toto sú hlavné aspekty filmu, kde je viera v Boha len akýmsi podkladom a dôsledkom diania a správania sa jednotlivých spoluhrdinov filmu.

Dej je pomerne jednoduchý, vyvíja sa postupne a prakticky je tu možné zachytiť niekoľko situácií, ktoré formujú postavy. Práve to je na ňom cenné – formovanie postáv počas deja a tým sám život akoby sledom udalostí  dodával konaniam význam. A za všetkým je samozrejme už spomínaná láska. Odporúčam pozrieť si ho ako návod na spolužitie, ktoré nebude nepríjemné, ale naopak stane sa pre vás radostným a možno sa vám podarí zmeniť a obrátiť aj vaše okolie. Je návodom, ako riešiť rodinné problémy, s trpezlivosťou, chladnou hlavou a citom prislúchajúcim každému chápajúcemu a milujúcemu z nás.

The Pursuite of Happyness (Šťastie na dosah, 2006)

 Ak sa zamýšľate nad tým, čo stojí za úspechom, tak odpoveď hľadajte tu. Je to jednoduché – trpezlivosť, optimizmus, viera vo všetko, čo nám dodá silu. Film, ktorý zobrazuje príbeh obetavého otca, príbeh ťažko skúšanej rodiny, slobodného myslenia, odvahy, lásky, trápení a napokon veľkého šťastia. To všetko skrýva táto snímka, ktorá je zároveň zrkadlom do americkej spoločnosti. Snáď veľmi pozitívne je, že zobrazuje spoločnosť takú aká je – bohaté a silné finančné spoločnosti v kontraste s chudobou miestnych štvrtí, kde ľudia prosia aspoň o troška šťastia v kostoloch, hľadajú útočisko v útulkoch pre bezdomovcov a snažia sa prežiť, iba prežiť.

Dej filmu je veľmi jednoduchý, ale rozhodne nie je nudný. Je popretkávaný dostatočne živými dialógmi, ktoré v sebe skrývajú iskru humoru a nabaľujú sa tu tiež ďalšie situácie, ktorými je film posunutý do roviny miestami veselej, hoci v smutnom prostredí. Ako hovorí samotný názov, ide o beh. Beh za šťastím, ktoré sa nie a nie uchytiť na obetavom otcovi. Zdanie však klame. Keď sa totiž pozrieme na priebeh deja, šťastie sa ukazuje poskromne, ale ukazuje (prijatie do útulku, oprava prístroja, dolapenie zlodejov, …). Je pravdou, že film je akýmsi modelom, aby zaujal, ale zároveň je dostatočne dôveryhodným. Samozrejme možno vyčítať drobné nezrovnalosti s realitou, ktoré ale podľa mňa naopak posúvajú film do takej roviny, ako by človek mal postupovať, ako by si mal každý z nás veriť. Lebo nie je cesta žiť a postupovať všedne a s davom, cesta je práve odbočiť, odvážne vykročiť za svojim snom. A potom druhí ocenia našu snahu a tvrdú prácu.

Nesmiem tu nespomenúť herecké obsadenie. Hlavný hrdina – známy americký herec Will Smith (ktorého poznáme z filmov ako Muži v čiernom, Ďeň nezávislosti či Ja, robot), stvárnil svoju rolu priam bravúrne a možno predpokladať, že podobný príbeh odhodlania sám prežil. Veď ako inak by mu bolo možné uveriť jeho slzy, ktoré ho sprevádzajú počas celého filmu? Nemenej dobrým výkonom žiari aj jeho skutočný syn (Jaden Smith), ktorý sa podujal na rolu chápajúceho a poslušného chlapca skvele. No a na záver, prečo vlastne film nie je typickým príkladom americkej kinematografie – prostredie, cit pre detail, zobrazenie pravdivejšieho „amerického sna“ – páchateľmi sú akiste spoluprodukcia Willa Smitha a taliansky režisér Gabriele Muccino. Aj preto kritika tohto filmu nie je na mieste. Veď nakoniec, niekto podobný príbeh prežil….

Prečo si pozrieť tieto filmy?

 Verte či nie, tieto filmy si pozrieť nemusíte. Je však zaujímavé, že vám neublížia. Keďže človek je tvor lakomý, tak určite si ich aj tak pozrie, nakoľko nedá za to nič a nebude ho to stáť ani nervy. Nebude však po ich pozretí ani šťastnejší, ani ľudskejší. možno len pochopí, načo prišiel a kde smeruje. Možno sa zastaví a premyslí svoje konanie skôr, ako by mohol niekomu ublížiť. Možno tiež skôr, ako stratí tak drahocenný čas. Tieto dve diela nie sú vychytávkami a možno aj preto chytia za srdce nejedného nadšenca v ľudskej koži.