Horor – milovaný a zatracovaný

Pozeranie televízie patrí k neodmysliteľným „zážitkom“ dnešného stereotypu a preto si v nej môže každý z nás vyberať ten svoj obľúbený žáner. Či už sú to také chuťovky ako turecko-argentínsko-mexické telenovely, americké sitkomy a kriminálky, pestré televízne noviny alebo slovenské trapasové seriály, môžeme si vybrať aj z tých pár opakujúcich sa filmov, kde potešia svojich priaznivcov aj veľmi vzácne momenty pri ponúkaní dobrého hororu.

Horor to je zvláštny žáner. Pozeráme ho preto, aby sme sa poriadne vystrašili a zdvíhali nohy zo zeme (keby chcel ten krvilačný strašiak vyliezť spod postele), alebo nás na ňom fascinuje ten pocit sebaukájania svojich vlastných snov a myšlienok. Možno milujeme strach druhých, hrôzu z pomaly sa odkrývajúcich desivých momentov, či cítime potrebu pozrieť si niečo poriadne (ak sme už prežratí Šeherezád, Ingi Lindstrӧmovej či Rosamundy Pilcherovej). Spolu s osudmi nevinných obetí možno cítime vlastný strach pred neznámym, pred svojim vlastným ja, či jednoducho prežívame s hororom náš vlastný príbeh. Sú takí, čo horor ešte nevideli (alebo aspoň nie žiaden do konca). Desí ich hrôza, strach, krv, nemajú radi napätie a drastické scény. Horor považujú za zbytočný, strašný, nezmyselný, úbohý a nevhodný do televízie. Naozaj, sme rôzni, rôzne šibnutí a každý udretý do inej strany. Prežívame rôzne životy v každodenných príbehoch, ktoré večer už znova zažiť nechceme alebo na ktoré sa naopak celý deň tešíme. Psychológia človeka je fascinujúca a pochopenie jeho rozmýšľania neodhaliteľné. Preto bude horor vždy milovaný, ale preto bude aj vždy opovrhnutý do zatratenia. Kto si ich ale nepozrel veľa, nech radšej nesúdi.

 Aké horory nám chcú natlačiť do hláv?

Aj horor je len film, dramatické pokračovanie trileru. Len obyčajný žáner, ktorý potrebuje pre úspech divákov dostať do témy, príbehu a dobrých efektov kus myšlienky a aj skeptikovi potom očičká zaplesajú. Pri dobrom horore jednoducho musí behať mráz po chrbte aj tvrdým chlapom a obhliadnuť sa v izbe okolo seba (za záves, pod posteľ, na skriňu), pri zhasnutom svetle musí pri ňom každý aspoň raz. Lenže kvalita je v dnešnej dobe nechutne zriedkavá.

Horory možno rozdeliť na skupiny:

 1. Dom hrôzy:  horory typu, kde skupinka ľudí je zavretá v strašidelnom dome alebo že sa do domu presťahuje nová rodina a duchovia zavraždených predošlých majiteľov im majú čo povedať, je obľúbená téma, ktorá však pomaličky ustupuje. Tieto horory sa stávajú pri viacerých stvárneniach nudné a novšie verzie, ako napr. domy hrôz v sedliackych usadlostiach sa javia zatiaľ pri dobrom stvárnení ako chytľavejšia alternatíva (chlapci s vytečenými očami, deti volajúce po rodičoch, ožívajúce múry, …). Tento typ hororu je ale koniec koncov aj tak už prekonaný. Pre inšpiráciu napr. Messengers alebo Dom hrôzy.

 2. Upír – otrepaná otrepávačka: Drakulovia, upíri, upírky – filmov s podobnými motívmi je hojne prehojne, čo sa o kvalite povedať nedá. Tento typ je z môjho pohľadu už neschopný hlbšie zaujať a snáď ani sa pri ňom báť. Novšie  verzie typu Blade považujem za nehororové a proste nové americké zúfalstvá. Nič moc, ale napr. také Upírske poviedky (tam je aspoň pekný lebečník) alebo Interview s upírom snáď oslní Bradom Pittom.

3. Žijúce hračky: Kto nevidel hororovú klasiku – legendárneho Chuckieho (z Hračky), nie je veru hororovým fanúšikom. Tento typ hororu je typický skôr pre starú školu, ale napriek tomu je tam strach a hrôza ešte i dnes. Bábiky s otvárajúcimi očami vyvolávajú niekedy hrôzu aj keď ich držíte v ruke, nieto ešte na plátne. Myslím, že s týmto by mal začať budúci hororový nadšenec, lebo to pôsobí aj troška srandovne.

 4. Zombie: Mimoriadne obľúbená a kultová séria o znovuživých alebo nemŕtvych ovládla už mnohokrát kiná a v „druhom“ živote zobrazila zvieratá, mužov, ženy aj deti. Tento typ patrí často k tým najhrôzostrašnejším a hoci stvárnení je mnoho, myslím, že žiadne kvalitné nové nedostane od fanúšikov padáka.  Už obrázky vyvolávajú strach. Čo tak pozrieť si staršiu klasiku Cintorín domácich zvierat či typické zombíkovo Úsvit mŕtvych?

 5. Obludy: Nespočetné množstvo rôznych príšerok už boli schopní filmári navymýšľať, aby zaujali nenáročného diváka. Od smiešnych „plyšových“ drakov, cez  obrovských hadov, zmutovaných dinosaurov, prerastených nosorožcov, morských obrov až po znetvorené pavúky či kobylky. Patria sem aj horory s témou zelených mužíčkov a ich temných poslov. Tento druh hororu bol už toľkokrát zničený a znetvorený amatérskymi efektami či smiešnymi potvorami, že len ťažko môže v súčasnosti znovuzaujať dnešných náročných divákov. Snáď treba dodať, že tento horor je s obľubou točený aj vo filmovo neznámych krajinách (Afrika, Južná Európa, Azia). Napr. film Minotaurus – fakt amatérske.

 6. Zmutovaní ľudia:  Téma výbuchu atómovky, otravy vôd jedovými plynmi v uhoľných baniach či motívy opusteného metra motivovali už mnohokrát k natočeniu filmov v nehostinných podmienkach americkej púšte a opustených baniach. Skupinka alebo jednotlivci, s vytekajúimi orgánmi, s riedkymi vlasmi a vyhnitými zubami, sú vďačnou témou pre producentov aj pre divákov. Zväčša mladí ľudia, ktorí sa stanú ich obeťou, v kontraste obludných ľudí, prispievajú k veľkej obľube tohto typu a podobne ako zombíci, predstavujú dnes veľmi populárny model hororu. Len škoda, že množstvo trikov ako zabiť, dnes už stvárňuje skôr gýč pred kvalitným príbehom. Kto by nepoznal také krváčiky ako Pach krvi, Metro či Hory majú oči?

 7. Zabijaci v maskách: Do skupiny krvavých hororov sa zmestí aj zväčša muž prezlečený v smiešnej bielej maske s veľkými čiernymi očami a dlhou bradou, s vrecom na hlave počas halloweenu či jednoducho neviditeľný zabijak. Zabijaci, vrahovia a zamaskované individuá strašia ľudí a zabíjajú veľmi drasticky, fingovane a nemilosrdne svoje obete, často nevinné, len tak zo zábavy, z potešenia či pomsty. Toto sú dnes tie najaktuálnejšie moderné horory, ale väčšinou práve preto aj otrepané, bez pointy, inovácie, pôsobiace miestami komicky. Klasikou sú filmy ako Halloween, Texaský masaker motorovou pílou, Dom voskových figurín a Vreskot. A čo tak zabijak bez masky v Stopárovi alebo v kinosérií Saw?

 8. Duchárske story: Z môjho pohľadu je pri tej obrovskej mase hororov možno snáď len tu ukázať niečo nové, pretože duchovia môžu vystupovať naozaj v najrôznejších podobách z rôznych príčin, z rôznych vecí, v rôznych situáciach. Na princípe ducha sa dá zobraziť volanie o pomoc, chcenie, plač, životné skúšky, zrada, pomsta, utrpenie, smrť. Tejto kaste hororov snáď niekedy chýba viac reálnosti ako by sa tam dalo vložiť, trocha viac ducha vykresliť do súčasného sveta (menej rozprávkovo) a nebáť sa zachytiť silné príbehy cez film duchmi. Kvalitný horor tejto skupinky je na nezaplatenie a privedie človeka k zamysleniu sa nad sebou samým. Krv je v týchto hororoch na druhom mieste. Z pozerateľných sú to napr. Zrkadlá, Kruh či Silent hill.

 9. Vlkodlak: Premena ľudí na vlkodlaka či vranu už dnes medzi horormi nie je v móde, sú to archaické témy, vymierajúce. Snáď každý pozná film Vlk s Jackom Nicolsonom.

10. Exorcizmus: Príbehy len pre veriacich? Dnes už určite nie. Filmy o vyháňaní diabla z tela môžu prinútiť hlupákov zamyslieť sa nad svojim životom. Či už ide o skutočné udalosti či jednoducho dobrého režiséra, hlavný je význam tohoto filmu a to mať rešpekt pred svetom okolo, lebo človek je príliš slabučký tvor, bezbranný, bez adaptácie prežiť sám na svete, odkázaní na spoločenstvo. Človek musí byť pokorný, ak aspoň trochu rozmýšľa a vie si spojiť dve a dve. Diablom posadnutí ľudia vzbudzujú vo filmoch hrôzu, strach a snáď aj najviac nočnej mory spomedzi hororov. Ale človek s človekom v sebe sa toho nemusí obávať. Snáď najautentickejšie zobrazujú diabla filmy Satan prichádza či Exorcizmus Emily Roseovej. No a pri Paranormal activity I. ide naozaj o nervy.

 11. Zvieratá – zabijaci: Tých už bolo – od vraždiacich vtákov, cez čajky, vrany, vlkov, levy, mačky, potkany,  žralokov, pirane,  až po hady, krokodíly, komáre, mravce, včely či pavúky. Stvárňovanie zvierat ako vraždiacich monštier je dnes už absurdné, aj s ohľadom na porovnanie ich rozšírenia s rozpínavosťou človeka. Iste, je to veľmi dobrý námet, ktorý si získal publikum, ale takisto, dnes už neprichádza s ničím novým a točenie stále nových filmov o vraždiacom hmyze, krokodíloch či najmä žralokoch je jedna obrovská nuda. A s americkým dobrým a šťastným koncom plným lásky detto. Snáď netreba predstavovať staršie kvalitky ako Čeľuste či Vtáci. Nové verzie sú skôr trilermi.

 12. Sci-fi mazanice: Neviem, či hovoriť o horore je správne, ale boje medzi robotmi či uforobotmi sa za to snáď považovať nedajú. Veď to vyzerá antistrašne.

 Aké prvky musí mať dobrý horor? 

Množstvo potencionálnych fanúšikov odrádza od hororu fakt, že zlé spracovanie je bohužiaľ tomuto žánru osudné. Množstvo hororov pôsobí groteskne, smiešne, hlavní protagonisti  -  strašidlá, sú rozprávkové plyšové hračky či nezmyselné netvory. Preto, čo by mal taký horor obsahovať?

V prvom rade nesmie byť tuctový – to ale neznamená, že nemôže zobrazovať klasickú tému.  Téma spracovania a príbeh musia byť v rovnováhe so zabijakom, duchom či nevysvetliteľným javom, ktoré by sa mali objavovať počas filmu v primeranom množstve. Stáva sa, že filmári poľavia svojim chúťkam a presýtia scénu krvou a nechutnými zjavmi od začiatku. Nuž ale potom nečudo odchodu diváka do postele. Veľmi dôležité sú autentické črty zabijakov – tvár s krvavými žilkami na žltkastej koži už nemusí byť „in“ a tiež metódy smrti – myslím, že pravidelnému divákovi už nepríde zaujímavé rozpolenie tela ostnatým drôtom, pričom obeť sa ešte díva na kúsky svojho tela a možno si ešte požije.

Tiež podrezanie hrdla či prebodnutie hlavy kopijou sú známe. Stačí jediný úplne nový štýl zabijaka a verný divák zaplesá. Osobne ale preferujem klasiku pred najnovšími efektami, kde je krv ako cvikla a hory z počítača naozaj nestoja za oddychový čas. Väčšina hororov začína krátkym úvodom, ktorý vysvetľuje dôvody konania hrdinu či ako to celé začalo (ako sa rozohnila smrť, čo urobili mužovi v maske v detstve, ako sa zrodila príšerka). Divák-pozorovateľ už vtedy vycíti kvalitu hororu. Samozrejme ku kvalite patrí prirodzený herecký výkon (aj keď ho väčšinou pokazí umelý plač) a stupňujúca sa výpravná hudba. No a ako to už býva v americkom filme, na konci býva láska.

 Bez predsudkov

Mnohí považujú horor za nevhodný, krvavý, že budú mať nočné mory a načo by ho pozerali. Ale skúsme sa zamyslieť nad tým, že pozeráme mimo hororov iba slušné a dobré veci? Nechávame sa oblbovať romantickými telenovelami, americkými vybuchovačkami, kinohitmi  bez štipky nádeje na úspech, stále dokola to isté, samé blbosti odvedľa a tlmiče našich porušených mozgov. Tak prečo sa pre zmenu nezačať oblbovať niečim iným? Ale najskôr si prečítajte recenzie, aby ste sa neodradili a predčasne nepochopili, že aj horor je len obyčajný film a že pozeraním naň sa možno troška viac odosobníte od tohoto hororového sveta. A potom aj tak zistíte, že čumieť do obrazovky aj tak neprinesie nič dobré .