Súvisia filmy o letoch na Mars s realitou?

Asi je na fakte, že ľudská predstavivosť čerpá z budúcnosti reality alebo vyššieho inteligenčného levelu reality, ktorú ešte vedome nepoznáme, bude niečo pravda. Trocha sa zamyslime. A nech je nám vodítkom nedávny diel relácie Lampa o vyslaní ďalšieho „vozítka“ na Mars. Skĺbme trocha vedu, prax, realitu, teóriu a film idúci od maximálnej fikcie Hviezdnych vojen po reálnejšie kúsky ako film Mesiac..

Realita týchto dní

Daný prístroj nového vozítka idúceho na Mars spolu s celou infraštruktúrou projektu stál vraj niekoľko miliárd. Ide o podobný rover, aký bol v dvojnásobnom počte poslaný na Mars pár rokov dozadu, ale tentokrát s lepšou technikou, prístrojmi, manipulovateľnosťou, relatívne aj cieľom. V relácii bolo pekne slovne a graficky vysvetlené, ako prebieha celý proces prepravy výskumného náradia na Mars, ako a na čo funguje rover Curiosity, ako fungujú isté vesmírne pohyby a prečo je to také ťažké všetko naplánovať.

Zopár zaujímavých dotazov. Pravdepodobne tento text čo čítate, čítajú ako i píšu laici v tejto téme o Marse, čiže sa môžme považovať za erárnych ľudí, ktorých fascinujú dané mimozemské aktivity. Nie je fascinujúce, že niekto vôbec dokáže vyrobiť prístroje a systémy prepájajúce chladnú pevnú techniku a virtuálne informácie, vytvorí logické AI systémy resp. akúsi umelú inteligenciu, ktorá dokáže ovládať celý let, priblíženie sa k Marsu, krkolomné manévre pristátia odlišné od pristátia na Zemi, postupnosť krokov, kontrolných činností, záložných plánov, algoritmov riešení problémov a iných nám laikom mohutne zapeklitých skutočností, ktorým nikdy nebudeme rozumieť? Existujú, dokázali to, dokážu to. A čo ďalej? A tu nastáva bod zlomu, ktorý ma v diskusii najviac zaujal.

Etika osídlenia

Predstavme si, že za tých necelých 9 mesiacov v lete budúceho roka dostaneme správu, že je Curiosity pri Marse, že bude možné dozvedieť sa, či daný Marsochod stojí rovno na všetkých kolesách a tie gigantické náklady na tento projekt sú stále v hre a je túto investíciu možné koordinovať s odstupom 20 minút. Vozítko nájde zaujímavé zloženia hornín, zistí sa, ako kultivovať povrch Marsu pre geohumanizáciu napr. s tým topením pólovej ľadovej čiapočky. No zistí sa, že je naozaj na Marse dajme tomu mikrobiologicky život. Dovyvíja sa rýchlejší spôsob pohonu, ľudia sa už otestovali, že sú schopní vydržať dlhodobú izoláciu, i keď ešte len v podmienkach na Zemi. Budeme chcieť zazelenať Mars pre seba? Bude etické upraviť si túto planétu pre seba? Bude nás trápiť tento vykorisťovateľský precedens, ako bolo spomenuté v relácii? Isteže nie, nakoľko množstvo investovaných platidiel na to už odpovedalo dávno. Všetko silnejšie väčšinou nakoniec preberá moc. Berme to ako nie zlú vlastnosť ľudí. Skôr potrebnú v rámci populačnej expanzie. Spomínam si na už dávnejší vizuálne parádny film Misia na Mars, kde bolo nádherne zobrazené, ako to môže vyzerať na červenej planéte, teda asi až na ten koniec.

Súkromný biznis a ľudská psychika

Sú muzikou budúcna? Nakoľko sa svetová veľmoc USA nehrnie s verejnými zdrojmi do programov návratu na Mesiac a potom na Mars a vyhlasuje, že očakáva záujem súkromného sektora. Je otázne, či sú súkromné zdroje tak kontrolovateľné, aby to neskončilo zneužívaním na tajné psychologické testy na ľuďoch typu s heslom Vymedzený čas a pod., resp. či ťažobné možnosti budúcna na Mesiaci Zeme alebo niekde inde nebudú zdrojom špekulácií, o čom nádherným spôsobom vykresľuje popísané situácie i film Mesiac.

Filozofia a ľudské možnosti

Teraz sa pozrime na tie najreálnejšie fakty. Všetko, o čom tu hovoríme, je z časového hľadiska pre nás nepodstatné pre prípad chcenia sa dožiť niektorého zo spomínaných budúcich stavov reality. Na druhú stranu môžme spoluvytvárať klbká teoretických, vedeckých, motivačných či iných informácií, ktoré poslúžia ako istý fundament výučby ďalších generácií pre nadobúdanie vyšších poznatkových a intelekčných levelov ľudského poznania. Ako ľudia mysleli, že Zem je plochá, potom že je stredom vesmíru a nakoniec nič z toho nebola pravda, môžme aj my teraz predpokladať, že to čo teraz tvrdíme, nemusí byť úplne pravda. Mozog jedinca je tak obmedzený kapacitne, že bude treba vytvárať čoraz viac inteligentné stroje (oveľa viac, než tie, čo teraz autonómne riadia napr. pristávanie na Marse). Preto možno povedať, že neustála pokora v názoroch na naše poznanie vesmíru či podstaty našej existencie bude hnacím motorom tejto civilizácie.

Tvárme sa, že dáme bokom hocaké konšpiračné teórie o UFO a naštiepovaní faktov reálneho doletu američanov na Mesiac s Apollo (lepšie sa vôbec netváriť ale veriť realite), lebo sú to zbytočne zavádzajúce veci. Ak aj sú v niečom pravdivé, to čo vieme ako ľudstvo je to podstatné a hlavne zdravý rozum, nie machinácie narcistických individuí hrabkania sa v svojich geniálne vymyslených svetoch idúcich do chaosu.

Záver či začiatok?

Každý by si mohol položiť raz aj tieto otázky:

• prečo by malo byť zaujímavé pre ľudstvo hľadať iné planéty na osídlenie?
• nie sú zámery ľudstva na aktuálnu intelektuálnu (ne)vyspelosť namyslené?
• bude vôbec človek schopný absorbovať počas relatívne krátkeho života všetky fakty potrebné na let?
• nebudú dané misie terčom hnutí antihumánneho zaobchádzania s ľuďmi?
• aké palivo a kedy bude vyvinuté, aby sa medziplanetárne presuny realizovali rýchlejšie?
• nie je divné, že poriadne nepoznáme fungovanie ľudského fozgu a intuície, ich „informačný systém v asi nie klasickej 4D“ dimenzii a aj tak dokážeme vykonávať také náročné operácie, matematické výpočty, manipulovanie s ľuďmi?
• išiel by som ako kandidát na let na Mars aj tak, ak by bolo jasné, že je to jednosmerný let, je fascinácia silnejšia než pud sebazáchovy?
• stojíme pred nejakým veľkým objavom, či už v CERNe alebo v oblasti epigenetiky alebo energetickej psychológie, ktorý by nás ako ľudstvo posunul na vyššie poschodie poznania?

Nakoniec na odľahčenie, tento článok chcel načrtnúť, aká inšpirácia je všade okolo nás, len ju treba sledovať a rozmýšľať nad ňou racionálne. Preto na koniec paradoxne troška iracionálny návrh na tretí film, tentokrát nie o Marse, ale o vtipnej koncepcii fungovania vesmíru, pričom knižná predloha predstavuje oproti filmu ešte mohutnejší vesmírny prd vtipov.