Zážitok alebo životný okamih zapletený do hudby…

           Poznáte to aj vy?… Aj vás vyťahuje ráno z postele rádiobudík? Jednoducho povedané: …všade tam, kde sa pohnete znie najnovší song doby, chytľavý rytmus alebo jemná melódia.. Napríklad cestou do práce alebo škôl si nastavujete frekvencie rôznych slovenských rádií alebo si vychutnávate hudbu podľa vášho gusta cez mp3 prehrávače. Ďalej po práci alebo vo voľnom čase sa zastavíte v obchodnom dome niečo nakúpiť a okrem nákupného košíka vás sprevádza nerušivý hudobný podmaz. Hudba je doslova na každom rohu, dokonca aj na miestach, ktoré sú určené pre krátkodobý pobyt.

            Otázkou je, prečo sa nám dokáže určitá melódia nevtieravo vryť do našej pamäte pri rôznych príležitostiach alebo životných okamihoch a zotrvať tam aj niekoľko rokov. A pri opätovnom, možno náhodnom počutí songu vám spomienky ožijú a vy viete presne, kde ste tú hudbu počuli, dokonca si viete vybaviť v hlave aj pri akej príležitosti. Je naozaj veľmi fascinujúce, koľko detailov zo svojho života si človek pri hudbe dokáže zapamätať.

            Pred niekoľkými rokmi počas letných prázdnin u mojej tety, sme sa ako všetky deti hrávali a stvárali rôzne huncútstva. Moje sesternice boli odo mňa podstatne staršie a pamätám si, ako veľmi inklinovali k českej speváčke Ilone Csákovej. Dnes, keď sa „stretnem“ s jej piesňami, nedá mi nesmiať sa aj na plné ústa, pretože sa mi vybavia veľmi komické okamihy z tohto obdobia. Stačí len jedna pesnička a moja asociácia je na svete.

            Ďalej napríklad kedysi známa dievčenská skupina Spice Girls s piesňou Say You´ll Be There mi pripomína časy ZŠ. V tomto období sme s kamarátkami zo sídliska pod dohľadom staršej slečny cvičili choreografiu v pivničných priestoroch panelového domu na súťaž s názvom Mini playback show. Aj napriek tomu, že túto pieseň už máloktoré rádio vypustí z éteru, má pre minimálne šesť dievčat spomienkovú asociáciu. Dokonca ešte dnes si pamätám niektoré prvky z našej tanečnej choreografie.

            A čo poviete na nezabudnuteľný Gaudeamus igitur? – pieseň snáď každej klasickej stužkovej a neskutočne dlhé hodiny frontálneho nácviku tejto neodolateľne stextovanej melódie. Aká asociácia sa vám vybavuje pri tejto piesni?

            Pieseň od Hilary Duff s názvom Hey Now mi pripomína obdobie na prvý ročník bakalárskeho stupňa VŠ, kedy naša škola nevyzerala ani zďaleka tak dobre ako dnes. Ale podstatné k tejto piesni je to, že s mojou spolužiačkou sme dlho sedávali v knižnici, mnohokrát aj do záverečnej 22:00 hodiny. Študovali sme filozofiu, sem tam surfovali na internete a keď sme už boli veľmi unavené, začali sme pre zvýšenie dobrej nálady počúvať hudbu typu sladkých „-násť“. Vždy keď počujeme túto pieseň, tak sa nám obom vybaví prechod pre chodcov a naše nočné vyčíňanie smerom z knižnice na náš „luxusný“ študentský privát.

            Človek je bytosť veľmi vnímavá, niekto si môže všímať na piesni iba text, niekto len rytmickú, alebo pokojnú a zároveň zaujímavú melódiu. Dokonca sa človek môže tváriť, že si danú pieseň nevšíma, ale aj tak sa mu nevedome votrie do pamäte. Napríklad v jeden letný večer sme sa rozhodli ísť s bratom na menší výlet a pri tankovaní na žilinskej benzínovej pumpe sa rozzvučal vraj už veľmi známy song od Miku- Elle me dit. V tom čase som ani nevedela, že tú pieseň spieva Mika, ale to je druhoradé. Zahľadená na tankovacie zariadenie a odmietavý postoj k iným okoloidúcim s hudobným podmazom už vyššie spomenutého speváka, som jednoducho iba stála a čakala. Po využití služieb danej benzínovej predajne sme odišli. Pri opätovnom počutí tejto piesne sa mi vybaví tankovanie pohonnej látky na žilinskej „benzínke“. Poviete si, zle načasované? – možno. Taktiež je pravda, že hudba od rôznych interpretov môže byť ako veselá, tak aj smutná. A rovnako aj naše zážitky, životné situácie a iné príležitosti sa môžu viazať na rôzny žáner hudby.

            Podnetom k zamysleniu sa nad asociáciami (veselými alebo smutnými), ktoré sa človeku vybavia v spojení s určitým typom hudby, mi „dal“ dnes jeden môj kamarát. Je zaujímavé, že práve dňa 01. 11. som počula soundtrack zo známeho filmu Forrest Gump. Túto pieseň som počúvala v období (zhruba pred 6 rokmi), keď sa tomuto kamarátovi stala smrteľná nehoda a pri tejto piesni si na neho vždy s veľkou úctou spomeniem… Chcem tým povedať, že akákoľvek hudba sa dokáže zapliesť do našich momentálnych duševných stavov, ktoré prežívame a zotrvať v tej hĺbke aj niekoľko rokov a následne spolu s tlačidlom play sa prehrá aj určitý s ňou spojený zážitok.

            Niekedy stačia len prvé tóny pesničky s danou asociáciou a vy si viete vybaviť možno obdobie, starosť, smútok, komické situácie….jednoducho to, čo ste už niekedy prežili a vďaka tejto piesni vám vaše spomienky „ožijú“. Skúste sa zamyslieť aj vy, či sa na nejakú (možno vašu obľúbenú) pieseň viaže niečo z vášho života…